To, že čítate tieto riadky je moja nová životná rola. Priznám sa, cítim sa zatiaľ ako v neprebádaných vodách.  No dáva mi to  silu, akoby som sa vracala DOMOV. Verím, že moje prežité skúsenosti môžu niekomu pomôcť. Akoby všetko, čo som doteraz zažila,  bolo len prípravkou na ceste k mojej podstate. Byť vo svojom živote už len PRAVDIVÁ a hlavne k sebe, sa totiž stalo mojou najväčšou prioritou. 
Zistenie, kto naozaj som, čo naozaj cítim a kde chcem naozaj byť,  bola doteraz pre mňa najväčšia životná výzva. Často bolestivá. A poriadne dlho trvajúca. 

Behom pár rokov som vystriedala rôzne zamestnania. Darilo sa mi v nich, no ja som sa cítila neslobodne a nespokojne. Moje JA, moja duša akoby onemela. Najhoršie bolo, že ja sama som si nevedela vysvetliť,  prečo sa tak cítim. 
Bola som kozmetická poradkyňa, knihovníčka,  ekonómka aj hlavný radca katastrálneho úradu. Veľmi som sa chcela zaradiť do "normálneho" pracovného procesu.

Že to bolo mimo môjho vnútorného smerovania, sa mi snažilo naznačiť aj moje telo. Naše telá sú totiž naozaj niekedy múdrejšie ako naše vedomie. A pri nás mamách často prepojené aj so zdravím našich detí. Dostávala som veľa signálov, len som ich vôbec nevnímala. Na to som prišla až spätne.

Pri kozmetike ochorel môj vtedy trojročný syn na atopický ekzém a moja váha stúpala. Pri knihovníckom remesle ochorela staršia dcéra na mononukleózu a ja som sa dostala do nemocnice s podozrením na mozgovú príhodu. Cítila som nutnosť zmeny, aj som ju urobila. No ako ekonómke sa mi pritrafila onkologická diagnostická operácia. Našťastie s dobrým koncom. Nemusím vám písať, čo som prežívala ja a moja rodina tie mesiace. 

Znovu som nastúpila do práce "od fachu " na katastrálny úrad. Som vyštudovaná geodetka. Zase zaúradoval môj zakorenený princíp zodpovednosti, nehľadiac na moje potreby. Lebo tak "sa to má".

Po  siedmych mesiacoch ma zastavila diagnóza sarkoidózy. Autoimunitných zápalov v tele. Musela som absolvovať gynekologický zákrok a opakovane sa preliečiť na boreliózu. Nehovoriac o tráviacich ťažkostiach. 

Že takto to predsa nemôže ďalej ísť. Musím si to v sebe prebrať, upratať. Oddýchnuť si, načerpať sily, ponoriť sa do ticha. A konečne " SA NÁJSŤ "
Čo naplní moju dušu a uzdraví moje telo? Čo je tým mojím POSLANÍM?
Odpovede som našla, možno vás prekvapím, v ČÍSLACH. Už od detstva mi boli blízke. Charakteristiky z dátumu narodenia sedia presne. Bola to úľava, poviem vám. Lebo snažiť sa zapadnúť, kam nepatríte a vôbec netušíte prečo, bolo fakt veľmi bolestivé. Dať znovu výpoveď však nebolo vôbec ľahké. 

Mám pomáhať ľuďom zdieľaním svojho príbehu. Mám byť inšpiráciou, že aj napriek strachu z nepochopenia, MÔŽME HĽADAŤ SVOJE CESTY.

ŽE SI TO MÔŽME DOVOLIŤ. ŽE TO NIE JE NÁŠ ROZMAR, ŽE JE TO DOSLOVA NUTNOSŤ.

Verte, že v tomto online priestore, sa ich práve učím písať. Idem s kožou na trh.
Mám odvahu. 
Niekto múdry povedal, že "lode sú v prístave v bezpečí. Na to sa však nestavajú."
Tak som vyplávala, slobodne, s vetrom vo vlasoch a konečne s pokojom v duši. Sem patrím. Tu som aj pre vás. Vitajte na mojich cestách. Verím, že niektoré z nich MÔŽU BYŤ VAŠÍM CIEĽOM.